Home » Strojovo orientované jazyky » História

História strojovo orientovaných jazykov

Spočiatku bola jediná forma kódu strojový kód. Čiže postupnosti 0 a 1. Samozrejme kódy boli neprehľadné a museli byť nahradené.

Strojový kód

Inštrukcie

Každý počítač dokáže spracovať len určitý súbor inštrukcií jemu vlastných. (V novšej dobe zdieľa často niekoľko príbuzných typov počítačov rovnaký strojový kód; hovoríme potom o rodine počítačov). Program v strojovom kóde sa skladá z jednoduchých príkazov - inštrukcií, ktoré sú priamo vykonateľné procesorom. Inštrukcia má väčšinou dve základné časti - kód operácie, ktorý udáva, čo sa má urobiť, a adresy (niekedy aj viac adries), ktorý hovorí, s akými dátami sa má operácia vykonať.

Neprehladnosť

Inštrukcie sú zapísané číslami (najčastejšie v dvojkovej alebo šestnástkovej sústave), strojový kód je preto pre človeka veľmi nezrozumiteľný. Z toho dôvodu sa v ňom programuje len úplne výnimočne a bolo postupne vytvorených mnoho programovacích jazykov, ktoré sú pre človeka predsa len zrozumiteľnejšie. Programy zapísané v takom jazyku ale počítač priamo vykonávať nevie, a musia byť preto špeciálnym programom - tzv. překladačom - preložené do strojového kódu, ktorý sa už môže vykonať.

Jazyky nižšej úrovne

Týmto termínom nazývame jazyky, ktoré svojou prehľadnosťou a ľahkosťou programovania stoja síce nad čistým strojovým kódom, ale zostávajú viazané na konkrétny počítač. Programy napísané v nich nie sú prenosné na iný počítač. Historicky sa vyvinuli tri typy takýchto jazykov:

Jazyky relatívnych adries

Program je rovnako ako v strojovom kóde rozložený až na jednotlivé strojové inštrukcie, ale adresy v nich sú počítané relatívne voči určitej základnej (bázickej) adrese. Program je preto nezávislý na konkrétnom umiestnení v pamäti, relatívne adresy sa pred spustením musia transformovať na adresy reálne.

Jazyky symbolických adries (50te roky)

U týchto jazykov sú adresy nahradené názvami, každému názvu zodpovedá určitá konkrétne adresa, ktorú zvyčajne priraďuje prekladač a nie programátor. Takmer vždy sa pre zvýšenie prehľadnosti, v symbolickom tvare zapisujú aj kódy operácií, napríklad inštrukcia ukladá do pamäte (store) sa zapíše skratkou ST. JSA sú ďaleko najrozšírenejšie (v súčasnej dobe prakticky jediné používané) jazyky nižšej úrovne.

Autokódy

Boli to jazyky na pol ceste medzi jazykmi nižšej a vyššej úrovne. Boli síce viazané na konkrétny typ počítača, ale zbavili sa už pravidla: jeden príkaz jazyka = jedna strojová inštrukcia. V súčasnej dobe sa prakticky nepoužívajú, pretože boli nahradené jazykmi vyššej úrovne.